Z verejne dostupných informácií o návrhoch vedenia MP a RV SR na riešenie "mliečnej krízy" vyplýva, že cieľom stabilizačných opatrení štátnej agrárnej politiky už nie je zvýšiť početné stavy dobytka a výrobu mlieka, a že zvýšené podpory by sa mali poskytnúť chovateľom selektívne. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná prezentovala cieľ a smerovanie navrhovaných podporných opatrení tak, že "zachránime to, čo je ekonomické, čo je produkčné a čo je zachrániteľné."

Môj názor

Pretože, ako dňa 27. 5. 2016 uviedla v RTVS, "znova zachraňovať topiacu sa loď, ktorá už nemá šancu na záchranu, je tiež nie vhodný spôsob. Takže ja upozorňujem, ak mnohí očakávajú, že budeme paušálne zachraňovať všetkých mliekarov, tak s týmto je naozaj už koniec. Budeme brať do úvahy, ak k nejakým kompenzáciám dôjde, tak produkčné, reprodukčné a ekonomické ukazovatele jednotlivých chovov". Som toho názoru a potvrdzujú to aj ohlasy mnohých iných chovateľov kráv že takýto postup by znamenal urýchlenie likvidácie chovov kráv, zamestnanosti a obhospodarovania trávnych porastov nie v niekoľkých desiatkach podnikov, ale v celých regiónoch. Na prírodne pestrom Slovensku sa chová dobytok a vyrába sa mlieko pri veľmi rozdielnych produkčných podmienkach, pri rozdielnej vybavenosti fariem a mnohých iných vplyvoch na parametre úžitkovosti a nákladov na výrobu mlieka, ktoré tieto parametre ovplyvňujú. Neviem, či pani ministerka domyslela, že jej verejné vyhlásenie o spôsobe poskytnutia krízových podpôr pri ktorom chovatelia s nízkou úžitkovosťou kráv a s vyššími nákladmi na výrobu mlieka sú "na topiacej sa lodi, ktorá sa nedá zachrániť" môžu aj ešte váhajúci chovatelia považovať za výzvu na likvidáciu chovov, a nie za výzvu na zvýšenie parametrov úžitkovosti a zníženie nákladov, čo nie je otázka niekoľkých mesiacov a len dobrej vôle. Je pochopiteľné, že návrh na poskytnutie podpory na jednotlivé chovy podľa "produkčných, reprodukčných a ekonomických ukazovateľov" v réžii štátnych úradníkov sa stretáva s podporou chovateľov s nadpriemernými výsledkami, ale to nie je cesta, ako v celoslovenskom meradle zastaviť ďalší pokles stavov dojníc.

Menej dojníc i hektárov

Považujem za pohromu, že početné stavy kráv, ktorých v roku 1990 bolo na Slovensku vyše 536 tisíc, sa ešte v réžii domácej agrárnej politiky, teda do roku 2003, znížili o bezmála 291 tisíc (o 54 %), a od vstupu SR do EÚ v roku 2004 do konca roku 2015 v úplnom odklone od vládnych koncepcií a programových proklamácií o ďalších 47 tisíc; z toho za ostatných 5 rokov o vyše 5 tisíc. Koncom I. štvrťroka 2016 sme mali menej kráv ako koncom I. štvrťroka 2015; konkrétne to bolo o 2,1 tisíca, a to sa ešte naplno neprejavil tlak súčasnej mliečnej krízy. V širšom kontexte a dosahoch by malo byť osobitne alarmujúce, že stavy kráv po roku 1990 sa znížili takmer na polovicu aj v prevažne horských regiónoch s vysokým podielom lúk a pastvín. Aj v tejto spojitosti sa produkčné využitie trvalých trávnych porastov ako prírodne predurčenej krmovinovej bázy dobytka znížilo o viac ako 300 tisíc hektárov. Ak by hlavným zámerom prechodnej osobitnej podpory chovu kráv bolo udržať produkciu mlieka, potom by sa navrhovaný postup mohol prezentovať ako jedine priechodný a racionálny. Nejde však o prípad obrazne povedané keď sa preťažený čln odľahčuje zhadzovaním časti nákladu. Všetky aktuálne vládne dokumenty zdôrazňujú, že cieľom štátnej agrárnej politiky nie je. len plnenie produkčných funkcií odvetvia, ale aj udržateľné poľnohospodárstvo vo všetkých oblastiach, čo je v regiónoch s vysokým podielom trvalých trávnych porastov organicky spojené s chovom dobytka. Nikto by nemal podliehať ilúzii, že v najbližších dvoch troch rokoch sa zastaví ďalšie znižovanie počtu kráv a zvyšovanie výmery produkčne nevyužívaných lúk a pastvín, ale bolo by veľkým pochybením, ak by tento proces selektívnou podpornou politikou urýchľoval ešte aj štát. Už v čase prípravy zrušenia systému kvót na mlieko bolo orgánom EÚ, ale aj odborníkom z niektorých členských štátov jasné, že tým budú najviac ohrození producenti mlieka v nových členských krajinách, ale najmä v horských oblastiach vo všetkých členských krajinách. Preto Európsky parlament už 11. decembra 2013 prijal uznesenie "o zachovaní produkcie mlieka v horských a vzdialených regiónoch... po skončení kvót mlieka" (2013/2097 INI). V uznesení sa uvádza, že s ohľadom na to, že produkcia mlieka v horských a vzdialených regiónoch je z hľadiska nákladov výrazne znevýhodnená v dôsledku svojej polohy a v dôsledku ďalších prekážok, najmä v dôsledku obmedzenia vo využívaní pôdy, a že po skončení kvót sa im musí zaručiť hospodársky životaschopná zisková práca.

Miznutie trávnych porastov

Preto EP vyzval členské štáty a regióny, aby v rámci rozvoja vidieka vypracovali osobitný program na produkciu mlieka v týchto oblastiach, a aby zakročili proti miznutiu trávnych porastov. V obsiahlom odôvodnení tejto výzvy EP sa okrem iného výslovne poukazuje na to, že trvalé trávne porasty alebo pasienky predstavujú v horských oblastiach EU až 59 % z poľnohospodárskej plochy, a že iné poľnohospodárske využitie tejto pôdy väčšinou nie je možné či zmysluplné. Slovensko, ktoré má podobný podiel týchto porastov, však so zrušením kvót súhlasilo, a osobitné opatrenia na podporu chovu kráv v prírodne znevýhodnených oblastiach neprijalo. Nikto nepopiera, že konkurencieschopnosť chovateľov kráv v produkcii mlieka je v týchto podmienkach spravidla horšia ako v produkčne lepších podmienkach. Spoločná poľnohospodárska politika a rovnako tak aj naša agrárna politika súdiac podľa koncepcií a proklamácií však nie je založená na jednostrannej preferencii ekonomickej efektívnosti hospodárenia na pôde. V súvislosti s podporami chovateľov dobytka, určenými na elimináciu ekonomického dosahu horších podmienok, sa v citovanom uznesení EP nie náhodou zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo v horských oblastiach vo výraznej miere prispieva k zachovaniu scenérie krajiny, biodiverzity a k obmedzeniu prírodných rizík. Výslovne sa poukazuje na to, že ukončenie chovu dobytka a s tým spojenej produkcie mlieka spravidla vedie aj k ukončeniu poľnohospodárskej činnosti, k zanedbaniu poľnohospodárskej pôdy a následne aj k migrácii obyvateľstva z vidieka do miest. Tieto konštatovania a fakty sa v plnej miere vzťahujú aj na horské a na ostatné znevýhodnené oblasti na Slovensku. Vládne orgány SR síce niektoré z týchto cieľov deklarovali vo svojich programových vyhláseniach a koncepciách už v niekoľkých volebných obdobiach, ale žiadna vláda po roku 1990 a ani od nášho vstupu do EÚ nevyvodila adekvátne závery z ich neplnenia a neprijala účinné realizačné opatrenia na zastavenie úpadku poľnohospodárstva s nepriaznivým dosahom na stav nášho vidieka v horských oblastiach a ani v priaznivejších produkčných oblastiach.

Ako kameň hodený do vody

Márne sme protestovali aj proti viacnásobnému znižovaniu podpôr z EÚ a zo štátneho rozpočtu pre poľnohospodárov v prírodne znevýhodnených oblastiach a proti niektorým zmenám v podmienkach ich poskytovania a to tak počas programového obdobia 2007 2013 ako v programovom období na roky 2014 2020. Viaceré návrhy, ktoré náš zväz pri príprave programových vyhlásení vlád a koncepčných dokumentov ministerstva v tejto otázke predkladal aj s náležitým odôvodnením, sa v úradníckych a vládnych kruhoch utopili ako kamene hodené do vody. V spojitosti so súčasnou diskusiou a s návrhmi na riešenie mliečnej krízy zastáva Predstavenstvo ZPDaOS SR stanovisko, že pre stabilizáciu v chove dobytka a vo výrobe mlieka je rozhodujúce v princípe rovnako podporiť udržanie stavu dojníc vo všetkých produkčných podmienkach a vo všetkých chovoch. Výšku podpory udržania stavov kráv a produkcie mlieka je odôvodnené kalkulovať na parametre úžitkovosti a nákladov priemerných chovateľov tak v prírodne znevýhodnených ako aj v ostatných výrobných oblastiach. Pri uplatnení tohto postupu bude selekcia chovateľov prebiehať nie pod vplyvom subjektívneho určovania rozdielnej podpory v réžii štátnych úradníkov, ale pod vplyvom ich vlastnej podnikateľskej výkonnosti. Pri zmenách v štruktúre podpôr zo schválených zdrojov z EÚ a ich požadovaného zvýšenia a pri posilnení zdrojov zo štátneho rozpočtu náš zväz požaduje:

• zvýšiť limit viazaných platieb z 1. piliera z 13 % na 25 % s určením na chov dobytka a oviec (na VDJ); na základe faktov o krízovom vývoji v chove dobytka v SR dôrazne a na vysokej úrovni žiadať notifikáciu tejto úpravy v Bruseli (rovnakú požiadavku presadzuje AK ČR);

• zvýšiť podiel spoluúčasti štátneho rozpočtu SR na výdavkoch z PRV na roky 2014 2020 z 25 % na minimálne 35 % s určením na projektové podpory, prípadne aj na iné opatrenia, zamerané na zlepšenie stavu v chove dobytka (príslušné nariadenie EÚ umožňuje podiel 50 %; v ČR vláda schválila zvýšenie podielu na 35 %, v Rakúsku je na hornej hranici 50 %, v Poľsku je to 37%);

• urýchlene vypracovať a predložiť vláde osobitný program na podporu chovu kráv a produkcie mlieka v horských oblastiach v rámci II. piliera podpornej politiky, vrátane investičnej podpory spracovania mlieka, primeranej kompenzácie nákladov na zvoz mlieka a prepravu mliečnych výrobkov (bod 17 citovaného uznesenia EP), ktorý by čo najviac obmedzil zvyšovanie počtu opustených maštali a nezamestnaných ľudí;

• poľnohospodárom treba avizovať zámer MP RV SR: komplexne zhodnotiť prínosy a retardačné vplyvy SPP a domácich podporných opatrení na plnenie programových zámerov v rozvoji poľnohospodárstva a zabezpečiť potrebné systémové zmeny v ich súčasnej úprave k 1. 1. 2018, vrátane spätného presunu zdrojov, prevedených v roku 2014 z II. piliera do I. piliera, kde nezabezpečujú náležitý prínos v plnení cieľov SPP a vládneho programu;

• vypracovať osobitný tematický program rozvoja poľnohospodárstva v horských oblastiach SR (podľa či. 7 Nariadenia EÚ č. 1305/2013), ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru podpory, ale v PRV SR sa táto miera určila hlboko pod limitnú hranicu EÚ; v tomto programe treba na podmienky SR aplikovať aj ciele a výzvy uznesenia EP z 10. mája 2016 o politike súdržnosti v horských regiónoch EÚ so zameraním na poľnohospodárstvo, najmä na racionálne využitie trvalých trávnych porastov ako krmovinovej bázy pre chov hovädzieho dobytka a oviec a na ďalšie aktivity, inšpirované združením poľnohospodárov horských oblastí Euromontana v jeho aktuálnej štúdii, nazvanej Na ceste k horám 2020 tak, ako to odporúča uvedené uznesenie EP; v súlade s týmto uznesením treba zabezpečiť jeho podporu aj zo zdrojov, ktoré Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Európskeho fondu pre strategické investície.

15.06.2016; Roľnícke noviny; č. 24, Publicistika , s. 20; MILAN MIŠÁNIK