-
-
-
Bratislava, 20. októbra 2026 – Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč sa stretol s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Izraelského štátu na Slovensku Jacobom Zvi Yanovskym. Hovorili o možnostiach prehĺbenia bilaterálnej spolupráce, predovšetkým v oblasti vodných technológií, poľnohospodárstva a adaptácie na klimatickú zmenu.
Slovensko a Izrael vidia priestor na ďalšie rozvíjanie vzájomnej spolupráce. Jednou z perspektívnych oblastí je podľa ministra Takáča práve hospodárenie s vodou a využívanie moderných technológií v poľnohospodárstve. „Izrael patrí medzi svetových lídrov v hospodárení s vodou a vodných technológiách. Práve preto bolo dnešná debata pre nás veľmi inšpiratívna a užitočná. Chceme sa pozerať aj na skúsenosti krajín, ktoré sa s nedostatkom vody museli vyrovnávať dlhodobo a dokázali z neho urobiť priestor pre technologické inovácie,“ uviedol minister Takáč.
Stretnutie zároveň priamo nadväzuje na prácu Národnej komisie pre vodu a sucho, ktorej úlohou je prepájať odborníkov, štátne inštitúcie a jednotlivé sektory pri hľadaní systémových riešení problému sucha a nedostatku vody. Závery a podnety zo stretnutia s izraelským veľvyslancom minister predstaví aj členom Národnej komisie pre vodu a sucho. Cieľom bude identifikovať oblasti, v ktorých by bolo možné nadviazať konkrétnu odbornú spoluprácu.
Možná spolupráca sa pritom netýka iba vody. Priestor na rozvoj bilaterálnych vzťahov je aj v oblasti zvyšovania kvality a efektívnosti využívania pôdy, inovatívnej výživy hospodárskych zvierat, podpory biodiverzity či ďalších moderných poľnohospodárskych postupov.
„Som presvedčený, že dnešné rokovanie je dôležitým východiskovým bodom. Ak dokážeme izraelské skúsenosti preniesť do konkrétnych riešení pre slovenské podmienky, môže to byť významný krok pre naše poľnohospodárstvo aj pre lepšiu pripravenosť Slovenska na klimatickú zmenu. Chceme spoluprácu, ktorá nebude iba na papieri, ale prinesie konkrétne výsledky,“ uzavrel minister Takáč.
-
-
-
-
-
-
-
-
Bratislava, 19. október 2026 – Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) od 19. októbra začína druhú fázu vyplácania preddavkov na priame podpory na rok 2026. Nadväzuje tak na prvú fázu, v ktorej vyplatila preddavkové platby v celkovej výške 260 789 276 eur. Ďalšia etapa zahŕňa podporu mladých poľnohospodárov, pestovateľov vybraných plodín a vybrané environmentálne opatrenia.
Druhá fáza podporí mladých poľnohospodárov, pestovateľov aj environmentálne hospodárenie.
V priebehu nasledujúceho týždňa sa PPA sústredí na administráciu a postupné vyplácanie preddavkov pri ďalších intervenciách. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre ne stanovilo sadzby podpory na rok 2026.
Pri podpore mladých poľnohospodárov to predstavuje 82,37 eura na hektár. Pri bielkovinových plodinách je to 88,88 eura, pri prácnej zelenine 450 eur a pri vysoko prácnej zelenine 668 eur na hektár. Pestovatelia vybraných druhov ovocia majú stanovenú podporu 589,72 eura na hektár. Na zatrávňovanie podmáčanej ornej pôdy je určených 299 eur na hektár a na trvalé trávne porasty v sústave Natura 2000 je podpora 84 eur na hektár.
„Našou prioritou je, aby sa podpora dostala k poľnohospodárom čo najrýchlejšie. Na prvú fázu preto plynulo nadväzujeme ďalšími platbami pre mladých farmárov, pestovateľov aj na environmentálne opatrenia. Za každou spracovanou žiadosťou vidíme konkrétnu farmu, ktorá tieto peniaze potrebuje na svoju každodennú činnosť,“ uviedol generálny riaditeľ PPA Marek Čepko.
V prvej fáze schválila PPA preddavky za viac ako 260 miliónov eur
Pri základnej podpore príjmu v záujme udržateľnosti (BISS) agentúra vyplatila preddavky vo výške 136,48 milióna eur. Pri komplementárnej redistributívnej podpore príjmu dosiahol objem vyplatených preddavkov 29,33 milióna eur.
Na podporu chovu dojníc bolo schválených 24,26 milióna eur, na ovce a kozy 4,08 milióna eur a na pestovanie cukrovej repy 5,20 milióna eur. V oblastiach s prírodnými alebo inými obmedzeniami (ANC) dosiahli schválené preddavky 61,43 milióna eur.
„Som rád, že Pôdohospodárska platobná agentúra dokázala rýchlo vyplatiť preddavky poľnohospodárom v objeme až 260 mil. EUR. Uvedomujem si, že nejde o peniaze navyše. Rozhodujúce však je, že ich poľnohospodári dostávajú včas – práve v období, keď potrebujú nakupovať krmivá, ktoré im v dôsledku sucha chýbajú, a zabezpečiť chod svojich fariem,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč.
Podpora stability fariem po extrémnom suchu
PPA pokračuje v administrácii a vyplácaní podpôr s cieľom zabezpečiť plynulý prísun finančných prostriedkov do slovenského poľnohospodárstva. Preddavky pomáhajú farmárom financovať prevádzku, zabezpečiť jesenné práce a zmierňovať finančné dôsledky extrémneho sucha.
-
Bratislava, 19. októbra 2026 – Viac ako pol milióna obyvateľov Slovenska môže mať problém s dostupnosťou základných potravín. Takzvané potravinové púšte sú problémom najmä v menších obciach, kde sa prevádzkovanie klasickej predajne často podnikateľom ekonomicky neoplatí. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR preto pripravuje novú schému pomoci de minimis, ktorá má podporiť vznik nových kamenných predajní potravín v obciach s nedostatočnou potravinovou obslužnosťou.
O riešení potravinových púští dnes v Bratislave rokovali minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč, prvý podpredseda vlády ČR a minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček, prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana a prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu ČR Pavel Březina.
„O potravinových púšťach sa na Slovensku rozprávame približne 20 rokov. Som rád, že dnes už neostávame iba pri diskusii, ale máme pripravené konkrétne riešenie. Chceme podporiť vznik nových predajní tam, kde ich ľudia reálne potrebujú. Na jednu predajňu počítame s podporou až 26 400 eur ročne. Základné potraviny musia byť dostupné aj ľuďom v menších obciach – seniorom, ľuďom bez auta či ľuďom so zníženou mobilitou. Je to konkrétny krok k tomu, aby sa na slovenskom vidieku dalo dôstojne žiť,“ uviedol minister Takáč.
Podpora pre nové predajne, nie pre existujúce obchody
Schéma bude určená podnikateľom, ktorí zriadia novú kamennú predajňu potravín v oprávnenej lokalite. Jej cieľom nie je plošne dotovať maloobchod ani podporovať už fungujúce prevádzky. Pomoc má znížiť ekonomické riziko spojené s otvorením predajne v obci, kde nízky počet zákazníkov a vysoké fixné náklady v súčasnosti bránia jej vzniku.
Oprávnené lokality budú presne definované vo výzve. Jedným z kľúčových kritérií má byť, že najbližšia predajňa potravín je mimo obce vzdialená najmenej 5 kilometrov po cestnej sieti alebo dostupnosť verejnou dopravou presahuje 30 minút jedným smerom. Ministerstvo zároveň počíta so spoluprácou so samosprávami. Obce a kraje môžu podľa ministra pomôcť napríklad poskytnutím vhodných priestorov alebo ďalšou podporou.
Slovensko sa inšpiruje českým modelom
Česká republika má s podporou malých predajní na vidieku niekoľkoročnú skúsenosť. Program Obchůdek 2021+ už podporil približne 650 malých predajní a základnú obchodnú obslužnosť zabezpečuje približne pre 250-tisíc obyvateľov.
„Keď sme v Českej republike v roku 2021 prišli s konceptom podpory malých obchodov na vidieku, mnohí hovorili, že ide o deformovanie trhu. Ukázalo sa však, že nejde o klasickú podnikateľskú podporu, ale o zachovanie života v obciach a základnej služby pre ich obyvateľov. Dnes máme približne 650 podporených obchodov a program pokračuje. Som rád, že česká skúsenosť môže byť inšpiráciou pre Slovensko a že túto tému riešime spoločne,“ povedal minister Karel Havlíček.
Obchod môže byť aj komunitným centrom
Slovensko chce zároveň využívať skúsenosti z moderných modelov predajní. Ide napríklad o koncept 24/7, ktorý umožňuje prevádzku obchodu aj mimo štandardných otváracích hodín. Na Slovensku podľa ministra funguje približne 40 takýchto prevádzok, v Českej republike ich je približne 160.
Cieľom je postupne prepájať predajne aj s ďalšími službami – napríklad poštovými, finančnými či digitálnymi službami. Malý obchod tak môže fungovať nielen ako miesto na nákup potravín, ale aj ako komunitné centrum a základný bod občianskej vybavenosti. „Dostupnosť potravín je otázkou kvality života a na vidieku má výrazný sociálny rozmer. Viac ako pol milióna ľudí na Slovensku dnes nemá štandardnú dostupnosť potravín. Oceňujeme preto, že ministerstvo túto tému posunulo od dlhoročných diskusií ku konkrétnej schéme pomoci. Veríme, že v spolupráci štátu, samospráv a obchodníkov dokážeme udržať maloobchodnú obslužnosť aj v menších obciach a zastaviť rozširovanie potravinových púští,“ uviedol Filip Kasana.
Podľa zástupcu českého obchodu je pri riešení problému dôležité pozerať sa nielen na samotnú finančnú podporu, ale aj na nové formy prevádzky. „Malý obchod na vidieku dnes často nie je klasickým podnikaním za účelom zisku, ale v mnohých prípadoch plní funkciu verejnej služby. Preto musí hľadať nové modely fungovania. Koncept 24/7 nám ukazuje, že moderné technológie dokážu obchod sprístupniť ľuďom aj v čase, keď sa vracajú z práce alebo zo školy. Ak to spojíme s podporou štátu a spoluprácou samospráv, môžeme vytvoriť fungujúce komunitné centrá aj v tých najmenších obciach,“ uviedol Pavel Březina.
Cieľom je udržať život na slovenskom vidieku
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR plánuje schému v najbližších týždňoch predložiť na posúdenie Protimonopolnému úradu SR. Po jej schválení bude možné pripraviť výzvu pre podnikateľov.
Podpora nových predajní je súčasťou širšej snahy štátu o udržanie života a základnej občianskej vybavenosti na slovenskom vidieku. Podľa ministra má byť cieľom do budúcnosti nielen samotná dostupnosť potravín, ale vytváranie miest, kde obyvatelia vybavia viacero základných potrieb.
„Ak chceme, aby ľudia na vidieku zostávali a aby sa tam vracali mladé rodiny, nestačí postaviť domy a cesty. Potrebujeme tam mať služby. Obchod je jednou zo základných podmienok života v obci. Preto chceme, aby sa zo slovenského vidieka nestávali miesta, odkiaľ ľudia musia za každým základným nákupom cestovať kilometre,“ uzavrel minister Takáč.
-
Bratislava, 16. októbra 2026 – Slovenské mliekarstvo má potenciál na ďalší rast, no potrebuje stabilné podmienky, dostatok investícií a férovú konkurenciu. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč na výročnom kongrese Európskej mliekarenskej asociácie (EDA) v Bratislave zároveň upozornil, že navrhované financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v budúcom rozpočte Európskej únie od roku 2028 nezodpovedá výzvam, ktorým sektor čelí.
Minister na kongrese Európskej mliekarenskej asociácie upozornil na nedostatočné financovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v budúcom rozpočte EÚ. „Je pre mňa nepredstaviteľné, aby sme na jednej strane hovorili o rozpočte Európskej únie, ktorý má byť väčší o 800 až 900 miliárd eur, a na druhej strane mali poľnohospodári a potravinári dostať menej peňazí. Ak chceme zabezpečiť európsku potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, potrebujeme na to dostatok finančných prostriedkov a menej byrokracie,“ zdôraznil minister Takáč.
Tohtoročný kongres s témou „Európske mliekarenstvo: Lokálne korene a globálna konkurencieschopnosť“ spája predstaviteľov európskeho mliekarenského sektora a vytvára priestor na diskusiu o jeho budúcnosti, investíciách, inováciách a konkurencieschopnosti.
Viac domáceho mlieka znamená silnejšie regióny
Minister ocenil prácu slovenských farmárov a spracovateľov, ktorí zabezpečujú domácu produkciu a prinášajú na trh kvalitné mliečne výrobky. Slovenské mliekarne majú podľa neho technologické vybavenie aj kapacity na spracovanie väčšieho množstva domáceho mlieka. Podmienkou je však stabilná prvovýroba a ekonomicky udržateľné fungovanie celého sektora.
„Na Slovensku máme farmárov, ktorí sa starajú o svoje chovy, a mliekarne, ktoré dokážu domáce mlieko kvalitne spracovať. Záujem o slovenské výrobky existuje doma aj v zahraničí. Potrebujeme preto vytvoriť podmienky, aby sa viac mlieka vyrobeného na Slovensku spracovalo aj u nás. Keď funguje spolupráca medzi farmárom a mliekarňou, profituje z toho celý sektor aj naše regióny, v ktorých vznikajú pracovné miesta a zostáva pridaná hodnota,“ uviedol minister.
Slovenské mliekarstvo však čelí dlhodobému poklesu počtu dojníc, vysokým výrobným nákladom a silnej konkurencii dovážaných výrobkov. Tieto faktory ovplyvňujú ekonomiku fariem aj rozhodovanie spracovateľov o ďalších investíciách. „Nemôžeme od farmárov a spracovateľov očakávať kvalitnejšie výrobky, modernejšie technológie a vyššie environmentálne štandardy, ak im nevytvoríme primerané podmienky. Farmár aj spracovateľ musia mať možnosť pokryť svoje náklady a investovať do budúcnosti,“ zdôraznil minister Takáč.
Budúca spoločná poľnohospodárska politika potrebuje dostatočné financovanie
Jednou z hlavných tém ministrovho príhovoru bola budúca Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) na obdobie od roku 2028. Minister upozornil, že podľa aktuálneho návrhu rozpočtu EÚ by Slovensko malo mať na poľnohospodárstvo k dispozícii menej finančných prostriedkov než v súčasnom období. Podľa jeho slov tak hrozí, že prostriedky určené priamo na sektor nebudú postačovať ani na pokrytie priamych platieb v potrebnom rozsahu.
Osobitne zdôraznil význam podpory potravinárstva, ktoré potrebuje investície na modernizáciu, automatizáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Privítal preto posun v rokovaniach smerom k zachovaniu potravinárstva v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zároveň však upozornil, že samotné začlenenie bez dostatočného financovania nebude stačiť. „Pre mňa je tisíckrát podstatnejšie, aby sme mali v novom rozpočte viac peňazí na poľnohospodárstvo a potravinárstvo a dokázali zabezpečiť dostatok kvalitných potravín pre našich občanov. To je otázka potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. Bez dostatočných investícií a menšej byrokracie nebude náš sektor schopný napredovať ani konkurovať producentom z tretích krajín,“ povedal minister.
Pomoc Ukrajine nesmie ohroziť európsku potravinovú bezpečnosť
Minister sa vyjadril aj k tlaku, ktorý na európskych producentov vytvárajú dovozy potravín z tretích krajín vrátane Ukrajiny. Podľa neho je potrebné hľadať také riešenia, ktoré zohľadnia potrebu pomoci Ukrajine, ale zároveň ochránia európskych poľnohospodárov a potravinárov pred neprimeraným konkurenčným tlakom. „Pomáhajme Ukrajine, ale nie na úkor toho, aby sme ohrozovali európsku potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. Naši farmári a spracovatelia musia mať férové podmienky, aby dokázali vyrábať kvalitné potraviny a obstáť v konkurencii,“ zdôraznil minister Takáč.
Podľa ministra je budúcnosť európskeho aj slovenského mliekarstva spojená s dostatočným financovaním, predvídateľnými pravidlami, znižovaním administratívnej záťaže a podporou investícií. Cieľom je, aby sa na Slovensku vyrábalo a spracúvalo viac domáceho mlieka a aby kvalitné slovenské výrobky zostali dostupnou a konkurencieschopnou súčasťou trhu.
Výročný kongres EDA v Bratislave vytvára priestor na výmenu skúseností a hľadanie spoločných riešení pre budúcnosť európskeho mliekarenského sektora.
-
-
