Poľnohospodárskym podnikom hrozí platobná neschopnosť. Situácia sa dá zachrániť viacerými opatreniami.

V Európskej únii sme sa v hodnotení výkonnosti pôdohospodárstva prepadli medzi najhoršie krajiny. Upadanie rezortu naďalej pokračuje. Naše výsledky sú podľa Zelenej správy z roka na rok horšie. Väčšine poľnohospodárskych podnikov hrozí platobná neschopnosť.

Napriek neradostným faktom o náraste platobnej neschopnosti našich agropodnikov je predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Milan Mišánik presvedčený, že netreba klesať na duchu. Podľa neho je ešte možné spomínané riziká zažehnať.

„Napriek doterajšiemu vývoju sú predstavitelia zväzu presvedčení, že je ešte možné odvrátiť hrozbu platobnej neschopnosti väčšiny poľnohospodárskych podnikov a zastaviť dlhodobý úpadok domáceho poľnohospodárstva. Dá sa obnoviť aj jeho výkonnosť tak, aby plnilo nielen hospodárske, ale aj sociálne funkcie na vidieku," myslí si Mišánik.

V rámci EÚ podľa neho neexistuje štát, ktorý by si dokázal v takom krátkom čase vybudovať takú obrovskú závislosť od dovozu potravín. „Pritom by si ich dokázal vyrobiť lacnejšie a kvalitnejšie doma," skonštatoval Mišánik pre HN. Potravinovú sebestačnosť totiž nemožno chápať tak, že niečo sa bude vyvážať a niečo dovážať. „Musí tvoriť základ hospodárskej suverenity štátu. Sebestačnosť štátu nie je dôležitá len vo všetkých základných výrobkoch mierneho pásma. Zásadný vplyv na ňu má štruktúra celého poľnohospodárstva," podčiarkuje.

Rapídne klesla živočíšna výroba

Za posledných dvadsať rokov u nás výrazne napredoval rast rastlinnej výroby. Živočíšna sa, naopak, rapídne prepadla. Príčinou je podľa predsedu zväzu hlavne zle nastavený systém dotácií. Ako skonštatoval, ovplyvnilo to nielen našu sebestačnosť, ale aj vzhľad krajiny. „Subvenčná politika v starých členských štátoch Únie je voči novým stále diskriminačná. Podpory sú nasmerované tam, kde sa vyrába minimum, a tým vytvárame priestor pre dovozy, ktoré sme predtým nepotrebovali. Spoločná poľnohospodárska politika a štátna politika sa podpisuje pod likvidáciu nášho poľnohospodárstva," varuje Mišánik.

Členovia a orgány zväzu na to už dlhodobo upozorňujú. Koncom minulého roka v októbri predstavenstvo prijalo výzvu na prijatie opatrení revitalizácie domáceho poľnohospodárstva. S „veľkým znepokojením a pocitom spoluzodpovednosti" v nej konštatuje, že naďalej pokračuje odbytová a finančná kríza, prehlbuje sa hospodársky úpadok veľkej časti poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. A to aj po prijatí niektorých nových podporných opatrení, najmä v súvislosti s mliečnou krízou, ktoré si zasluhujú ocenenie. „Zápas o ekonomické prežitie zvádza naďalej aj väčšina malých fariem súkromných roľníkov," tvrdí Mišánik.

Vláda nevytvorila spravodlivé podmienky

Vláda podľa predsedu zväzu ani v minulom, a ani v súčasnom programovom období nedokázala zabezpečiť nediskriminačné podnikateľské podmienky a zvýšiť konkurencieschopnosť domácich agropodnikateľov na domácom trhu, ako si to opakovane dávala do vládnych programov.
„Pochybnosť väčšiny poľnohospodárov, že sa súčasnú krízu podarí prekonať a obnoviť prosperitu ich hospodárenia na domácej pôde, je čoraz väčšia," varuje Mišánik. Dôkazom je aj ich reakcia na osobitnú vládnu finančnú podporu chovu dojníc. Chovateľov zaväzuje stabilizovať súčasné chovy a zamestnanosť. Akceptovalo to len 65,4 percenta chovateľov. „Vo väčšine zámerov sa neplnia ani rezortné koncepcie a realizačné opatrenia na zabezpečenie programových priorít. Pre podnikateľov nie je dôveryhodné ani to, ak vláda proklamuje ciele, na dosiahnutie ktorých nevytvorila primerané ekonomické a legislatívne podnikateľské podmienky," vraví predseda zväzu.

Analýza erudovaných odborníkov

Zväz navrhuje prípravou zmien v spoločnej aj domácej agrárnej politike poveriť kolektív erudovaných odborníkov. V komplexnej analýze by mali objektívne zdokumentovať aj deštrukčný vplyv takzvanej reštrukturalizácie podnikania na plnenie výrobného a sociálneho poslania poľnohospodárskych podnikov vrátane domácej legislatívy. „Chceme sa vrátiť aj k pôvodnému poslaniu takzvaných Zelených správ. Mali by obsahovať nielen opis rozsiahlych štatistických informácií, ale aj návrhy na také zmeny, ktoré by viedli k realizácii schválených a verejne proklamovaných programových cieľov vlády. Zahrnovali by aj spoluzodpovednosť iných rezortov za ich plnenie, najmä ministerstvá financií, hospodárstva a spravodlivosti," zdôraznil Mišánik.

Helena Kokolová
—
Aké riešenia vidí Zväz poľnohospodárskych družstiev

• 1. Zaviesť zálohy na priame platby vo výške 70 percent a na plochu vo výške 85 percent, ako to umožňujú aktuálne rozhodnutia Komisie EÚ. Tak postupujú aj viaceré členské štáty. Zodpovední pracovníci Pôdohospodárskej platobnej agentúry by mali aktívne a zodpovedne prekonávať administratívne prekážky, odstrániť najmä prieťahy spojené s dvojitými deklaráciami hospodárenia na tej istej poľnohospodárskej pôde.
• 2. Udržať stav dojníc. V prípadne ich navýšenia, je potrebné obnoviť dôveru chovateľov. Realita je taká, že sa nevytvorili pripravované ekonomické a legislatívne podnikateľské podmienky. Bez prijatia dlhodobých systémových opatrení - navýšenia finančnej podpory na dojnicu, pomoc formou zvýhodnenia ceny nafty (zelená nafta), nebude možné stavy dojníc udržať.
• 3. Zvýšiť limit viazaných platieb v prvom pilieri spoločnej pôdohospodárskej politiky z 13 na 25 percent - podobne, ako postupuje Česko. Vyčlenené zdroje použiť na účinnejšiu podporu chovov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, ale aj zeleninárstva a ovocinárstva. Na Slovensku došlo totiž rozsahom k nepredstaviteľnej likvidácii chovov hovädzieho dobytka po roku 1990 a znižovanie ich stavov po vstupe do Únie pokračuje.
• 4. Presadiť v orgánoch EÚ návrh na spätný presun finančných zdrojov na roky 2018 - 2020 z prvého do druhého piliera. Posilniť tak zdroje určené na modernizáciu fariem, chov dobytka v oblastiach s vysokým podielom lúk a pastvín, ale aj na generačnú obmenu výkonných poľnohospodárov v malých i vo veľkých farmách, na čo je potrebné zmeniť aj súčasnú rozporuplnú domácu legislatívnu úpravu.
• 5. Vypracovať návrh komplexného programu a podpory súčasných a obnovy aspoň časti zrušených chovov kráv v horských oblastiach. Do opatrení zahrnúť aj investičnú podporu spracovania mlieka a primeranú kompenzáciu vyšších nákladov na zvoz mlieka a prepravu mliečnych výrobkov.
• 6. Zvýšiť spoluúčasť štátu na zdrojoch Programu rozvoja vidieka 2017 2020 z 25 na 40 percent. Nasmerovať ju na podporu živočíšnej výroby, zúrodňovania pôdy a modernizáciu špecializovanej rastlinnej výroby. Napríklad v Rakúsku a v Nemecku predstavuje tento podiel 50 percent, v Poľsku 37 percent, v Česku ho vláda zvýšila v tomto roku z 25 na 35 percent.
• 7. Zrušiť dane z poľnohospodárskej pôdy ako výrobného faktora. Zrušiť daň z nehnuteľností určených pre chov zvierat. Zrušiť platenie daní z dotácií - vo väčšine členských štátov sa z dotácií dane neplatia. Prehodnotenie daní obsahuje aj programové vyhlásenie vlády. V spojitosti s týmto záväzkom treba prehodnotiť daňové zaťaženie farmárov.
• 8. Predĺžiť lehoty minimálnej doby nájmu tak, aby zodpovedali dlhodobým biologickým a investičným cyklom poľnohospodárskej výroby, osobitne pri prevádzkovaní poľnohospodárskeho podniku s chovom hospodárskych zvierat. Popri určení najnižšieho nájomného určiť aj spôsob stanovenia najvyššej ceny nájmu. Obmedzí sa tým špekulatívny nákup pôdy a nátlakový postup vlastníkov pri nájomnom za pozemky v areáloch poľnohospodárskych podnikov.
• 9. Poveriť kolektív erudovaných odborníkov prípravou zmien v spoločnej poľnohospodárskej politike a domácej agrárnej politike. Mali by vypracovať komplexnú analýzu príčin hlbokého úpadku domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva po roku 1990, ale aj dôvody neplnenia prijatých koncepcií jeho stabilizácie a rozvoja.

19.12.2017 | Hospodárske noviny | Agro biznis |s. 36,37 | Helena Kokolová